Certifikát transparentnosti získalo 15 firemných nadácií a nadačných fondov

Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN), ktorú administruje Nadácia Pontis, odovzdala 1. decembra Certifikáty transparentnosti 15 firemným nadáciám a nadačným fondom. Podmienkou získania certifikátu bolo pôsobenie v súlade s Kódexom transparentnosti ASFIN, ktorý definuje 23 atribútov z oblasti riadenia, finančných prehľadov, udeľovania grantov a komunikácie. Audit realizovala spoločnosť KPMG.

Transparentnými nadáciami a nadačnými fondami sa za rok 2021 stali:

  • Nadácia ESET
  • Férová nadácia
  • Nadácia KIA
  • Nadácia Orange
  • Nadácia Slovenskej sporiteľne
  • Nadácia SPP
  • Nadácia Televízie Markíza
  • Nadácia Tesco
  • Nadácia VÚB
  • Nadačný fond Accenture
  • Nadačný fond dm drogerie markt
  • Nadačný fond Lidl
  • Nadačný fond Kaufland
  • Nadačný fond Slovenských elektrární
  • Nadačný fond Telekom
Podmienkou získania certifikátu bolo pôsobenie v súlade s Kódexom ASFIN.

Súčasťou podujatia, v rámci ktorého prebehlo udeľovanie certifikátov, bola okrem iného aj diskusia, či a ako firmy reagujú na aktuálne potreby občianskej spoločnosti. Hosťami diskusie boli Michaela Pobudová, riaditeľka organizácie Mareena, a Fedor Blaščák, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti. Diskusiu, ako aj celé podujatie, moderoval Ivan Ježík, zakladateľ a riaditeľ Voices.

Financovanie organizácií pokrývajú najmä európske granty

„Neziskovky to na Slovensku nemajú ľahké, v oblasti individuálnej filantropie máme veľké rezervy. Chýbajú nám tzv. superfilantropi, ktorých nájdeme napríklad v Českej republike,“ povedal F. Blaščák. Podľa neho sú organizácie často vo finančnom deficite a nemajú inú možnosť, ako získavať financie cez rôzne crowdfundingové kampane alebo európske granty.

V Mareene, ktorá sa venuje integrácii cudzincov a zohráva dôležitú úlohu aj pri pomoci utečencom a utečenkyniam z Ukrajiny, rozdeľujú svoju činnosť z hľadiska získavania zdrojov na dve obdobia – pred ruskou inváziou vo februári 2022 a po nej. „Pred vypuknutím vojny bola téma integrácie cudzincov marginálna téma, bolo pre nás veľmi náročné získať zdroje na naše aktivity a fungovanie organizácie,“ uviedla M. Pobudová. Spomenula, že ich vôbec prvým darom bolo 10 000 € od medzinárodnej organizácie. Neskôr hľadali rôzne možnosti financovania, ako sú príspevky zo samosprávy alebo firemných nadácií, no boli príliš nízke na pokrytie nákladov. Stabilitu im dodali až európske projekty.

Po spustení migračnej vlny z Ukrajiny v dôsledku vojny získala ich téma na dôležitosti. „Z ničoho nič sa ozvala spoločnosť, že by nám rada darovala 50 000 eur.“ M. Pobudová priznala, že sú akútne situácie, keď musia konať a na financovanie myslia až v druhom kroku. „Toto sa dialo, keď sme pomáhali na ukrajinskej hranici. Poslali sme tam dobrovoľníkov, zabezpečili, čo bolo treba, a až potom sme riešili, odkiaľ na to vezmeme zdroje.“ V prípade pomoci na Ukrajine sa im získať zdroje podarilo, no nie je to pravidlo. Podobnú pomoc poskytovali pred niekoľkými rokmi v Afganistane, keď sa k moci dostal Taliban. „Asistovali sme pri evakuácii, zabezpečovali základné potreby. Pracovalo na tom intenzívne 5 ľudí, no vyzbierať sa nám podarilo len 3 000 eur.“

Ako hľadať nové zdroje?

Podľa F. Blaščáka majú neziskovky obrovské možnosti pre fundraising, a to vďaka technologickému pokroku, ktorý priniesol novú fundraisingovú éru. „Mnohé kampane neziskoviek sú na vysokej úrovni, sú kreatívne, inšpiratívne, v niektorých prípadoch musím povedať až prepálené. Je to na dobrej ceste, len netreba strácať autentickosť.“ Problém skôr vidí v hľadaní nových darcov. Dodal, že organizácie by nemali hľadať darcov medzi TOP 100 firmami, ale u menších firiem v regiónoch. „Je veľmi veľa silných ľudí v okresoch, ktorí síce nie sú v časopisoch, ale už 20-30 rokov podnikajú a majú na to zdroje.“

M. Pobudová vidí pridanú hodnotu v tom, ak vie neziskovka rýchlo zareagovať na situáciu. „Zároveň je dobré, ak sú jej pracovníci odborníkmi na témy, ktoré riešia. „Môže to výrazne posilniť reputáciu sektora,“ dodala.

Súčasťou podujatia bola diskusia na tému Reagujú firmy na aktuálne potreby občianskej spoločnosti?

Aby bolo ich fungovanie udržateľné, potrebujú financie na rozvoj

„To, čo organizáciám v súčasnosti chýba, sú financie na ich rozvoj, na budovanie kapacít. Nestačí dať peniaze na konkrétnu aktivitu, pretože je za tým omnoho viac,“ povedal F. Blaščák. Na Slovensku máme podľa neho veľa etablovaných organizácií a projektov, ktoré sú dôveryhodným partnerom. Navrhol, aby firemné nadácie vyčlenili časť svojho ročného rozpočtu na inštitucionálnu podporu týchto organizácií.

M. Pobudová súhlasila, opiera sa o vlastnú skúsenosť. „Prvé roky pre nás boli náročné, fungovali sme od projektu k projektu. Chýbali nám peniaze bokom, aby sme napríklad mohli zaplatiť človeka na fundraising, komunikáciu alebo na vytvorenie darcovského portálu.“ Za krátky čas v Mareene narástli z ani nie 20 na 70 ľudí, zišiel by sa im preto človek so skúsenosťami v HR. „Firmy aj štát musia pochopiť, že na to, aby mohli organizácie udržateľne fungovať, je nevyhnutné poskytnúť im prostriedky na budovanie kapacít.“