Hoci aktivity firemných nadácií do európskych diskusií o CSR nepatria, je dobré vedieť o politickej iniciatíve, ktorá “socializuje biznis” a má tak potenciál preusporiadať ekonomické motivácie a všeobecné nastavenie veľkých firiem k darcovstvu.
Európsky parlament rokuje o návrhu novej direktívy, podľa ktorej budú mať veľké firmy v Európe povinnosť reportovať aj tzv. nefinančné informácie o svojich spoločensky zodpovedných aktivitách.
Diskusia o povinnom vykazovaní nefinančných informácií vychádza zo základného predpokladu, že transparentnosť alebo tzv. non-financial disclosure je kľúčom akejkoľvek CSR stratégie. Firmy by podľa europoslancov mali povinne vykazovať nielen informácie o svojich CSR politikách, ale aj ich dopadoch, a to už nie len v klasických doménach ako sú napríklad environmentálna ochrana alebo sociálna oblasť. Podľa návrhu by si firmy mali začať podobne všímať tiež vlastný rešpekt k ľudským právam a rôznym záležitostiam zamestnancov. Od roku 2017 by tak mali reportovať napríklad aj výsledky svojich “politík diverzifikácie vrátane diverzity na základe veku, pohlavia a geografickej príslušnosti.”
Požadované informácie dnes spomedzi 42 tisíc veľkých spoločností so sídlom v Európe dobrovoľne zverejňuje len 2 500 (6 %).
Podľa niektorých europoslancov ide aj o to, aby firmy, ktoré dnes tieto informácie neposkytujú, mohli byť v budúcnosti “požiadané o vysvetlenie, prečo vo veci CSR nič nerobia.”
Aktuálny návrh direktívy je výsledkom debát o koncepte CSR, ktoré v Europskom parlamente od roku 2007 rámcuje dokument CSR: a new partnership. V roku 2011 sa k diskusii pridala aj Európska komisia, vo februári roku 2013 europoslanci odsúhlasili špeciálnu rezolúciu. V nej sa v kontexte dôrazu na ochranu životného prostredia uvádza tiež revolučný návrh, aby “najnižšia cena viac nebola hlavným kritériom pri výbere dodávateľa technológií.”
O konečnom znení direktívy majú rozhodnúť europoslanci v apríli tohto roka.
Pre kritickú diskusiu o návrhu pozri sem, hlas stakeholderov zaznel tu.
Bude raz CSR povinné?
Hoci aktivity firemných nadácií do európskych diskusií o CSR nepatria, je dobré vedieť o politickej iniciatíve, ktorá “socializuje biznis” a má tak potenciál preusporiadať ekonomické motivácie a všeobecné nastavenie veľkých firiem k darcovstvu.
Európsky parlament rokuje o návrhu novej direktívy, podľa ktorej budú mať veľké firmy v Európe povinnosť reportovať aj tzv. nefinančné informácie o svojich spoločensky zodpovedných aktivitách.
Diskusia o povinnom vykazovaní nefinančných informácií vychádza zo základného predpokladu, že transparentnosť alebo tzv. non-financial disclosure je kľúčom akejkoľvek CSR stratégie. Firmy by podľa europoslancov mali povinne vykazovať nielen informácie o svojich CSR politikách, ale aj ich dopadoch, a to už nie len v klasických doménach ako sú napríklad environmentálna ochrana alebo sociálna oblasť. Podľa návrhu by si firmy mali začať podobne všímať tiež vlastný rešpekt k ľudským právam a rôznym záležitostiam zamestnancov. Od roku 2017 by tak mali reportovať napríklad aj výsledky svojich “politík diverzifikácie vrátane diverzity na základe veku, pohlavia a geografickej príslušnosti.”
Požadované informácie dnes spomedzi 42 tisíc veľkých spoločností so sídlom v Európe dobrovoľne zverejňuje len 2 500 (6 %).
Podľa niektorých europoslancov ide aj o to, aby firmy, ktoré dnes tieto informácie neposkytujú, mohli byť v budúcnosti “požiadané o vysvetlenie, prečo vo veci CSR nič nerobia.”
Aktuálny návrh direktívy je výsledkom debát o koncepte CSR, ktoré v Europskom parlamente od roku 2007 rámcuje dokument CSR: a new partnership. V roku 2011 sa k diskusii pridala aj Európska komisia, vo februári roku 2013 europoslanci odsúhlasili špeciálnu rezolúciu. V nej sa v kontexte dôrazu na ochranu životného prostredia uvádza tiež revolučný návrh, aby “najnižšia cena viac nebola hlavným kritériom pri výbere dodávateľa technológií.”
O konečnom znení direktívy majú rozhodnúť europoslanci v apríli tohto roka.
Pre kritickú diskusiu o návrhu pozri sem, hlas stakeholderov zaznel tu.