Osem krokov k lepšej spolupráci donorov a občianskych organizácií je výsledkom dialógu so stakeholdermi, ktorý zorganizovala Nadácia Pontis.
Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) je neformálna platforma, ktorá slúži na rozvoj, kultiváciu a transparentnosť firemného darcovstva a rozvoj firemnej filantropie. Aktuálne ju tvorí 18 členov. Asociácia v roku 2022 prijala Desatoro dobrého donora. Ide o pravidlá, ktorými sa riadia všetci jej členovia pri napĺňaní misie dobrého donora.
Nadácia Pontis ako jeden z administrátorov asociácie zorganizovala stakeholder dialóg s rovnomenným názvom Dobrý donor. Jeho cieľom bolo porozumieť potrebám a výzvam, ktorým čelia podporované organizácie. Členovia ASFIN očakávajú od vypočutia hlasov občianskeho sektora efektívnejšiu spoluprácu pre budúcnosť.
Prvým krokom bol precízny výber mimovládnych neziskových organizácií. Osobného stakeholder dialógu sa zúčastnila skupina trinástich zástupcov a zástupkýň neziskového sektora, pričom ďalších 30 organizácií sa k téme vyjadrilo v dotazníkovej forme. Členovia ASFIN ako donori v súlade so snahou o vytvorenie priestoru na otvorený dialóg neboli účastníkmi osobného stretnutia.
„Chceli sme preskúmať, ako sú vnímané nadácie a nadačné fondy zo strany prijímateľov podpory. V nadväznosti na Desatoro dobrého donora sme sa kľúčovo zamerali na úlohu dobrého donora – čo pre organizácie znamená dobrý donor, čo vnímajú pri súčasnom nastavení ako negatívum, čo ich brzdí pri spolupráci s donormi a, naopak, čo oceňujú,“ objasnila zámer dialógu Radana Deščíková, senior programová manažérka v Nadácii Pontis.
Kľúčová je dôvera
Počas stakeholder dialógu sa organizácie zhodli, že kľúčovým faktorom vzťahu s donorom je dôvera. Pri jej budovaní zohráva rozhodujúcu rolu spoľahlivosť a otvorená komunikácia oboch strán. Prínosné je tiež vzájomné poznanie a prepojenie donora s výsledkom podporenej aktivity, či už ide o kontakt s danou službou, projektom alebo skupinou ľudí.
Organizácie akcentujú, že otvorenosť v komunikácii znamená aj priznať si rezervy aj prípadné nedostatky a transparentne odkomunikovať, čo sa nepodarilo. Zvyšuje to autenticitu a vnáša do vzťahov ľudskosť.
Rovnako si zástupcovia organizácií uvedomujú situáciu donora a zhodujú sa v nevyhnutnosti akceptovať špecifiká súvisiace s podporou.
Výsledkom zrealizovaného stakeholder dialódu je nasledovných osem odporúčaní pre budúce spolupráce na základe podnetov a skúseností organizácií:
Vytvárajme vzťahy založené na partnerstve Organizácie chápu dobrého donora ako partnera, o ktorého sa dá oprieť. Nejde o technokratický vzťah, ani o biznis model s rolami nadriadeného s podriadeným. Ide o vyrovnaný vzťah, v ktorom dominuje spoločný cieľ, dlhodobosť a efektívna komunikácia. Je to vzťah dopytu a ponuky, kde donor dostáva niečo, čo on sám nie je schopný robiť – spoločenskú zodpovednosť. Na začiatku by mali byť tieto role jasne stanovené, pričom je úlohou neziskových organizácií jasne definovať svoje požiadavky. V prvom rade je potrebné porozumieť rozdielom medzi firemným a tretím sektorom, ktorý naráža často na problém rešpektu a personálnych kapacít. Ak hovoríme o vzťahu donor-prijímateľ podpory, organizácie popisujú dva druhy vzťahu – iný je vzťah, keď je organizácia podporená priamo, iný vzťah vzniká u grantistov z výzvy. Pri priamej podpore sa prirodzene vytvára užší a dôvernejší vzťah donora s podporovanou organizáciou. Rovnako ako pri akomkoľvek inom vzťahu, aj tu je kľúčový obojstranný záujem a kultivácia vzťahu.
Pracujme na dlhodobých partnerstvách Pre organizácie je kľúčová dlhodobá podpora, pričom vhodným riešením by bolo aj zmluvné ukotvenie kontinuity. V záujme udržateľnosti aktivít organizácie považujú za veľmi dôležité dlhodobé vzťahy s donormi a privítali by rozloženie podpory na dlhšie obdobie (3 – 5 rokov). K dobrej spolupráci prispieva prezentácia výsledkov organizácie pred správnou radou nadácie alebo nadačného fondu, z ktorého je podporovaná. Zástupcovia organizácií to chápu ako investíciu. Organizácie sa zhodujú, že najlepší donor je taký, ktorému ide o výsledky. Preto by uvítali voľnosť v používaní financíí či zmenách rozpočtu.
Nastavme primerané administratívne povinnosti S témou stabilnej a dlhotrvajúcej spolupráce súvisí aj adekvátne administratívne zaťaženie podporovanej organizácie. Kým pri kratšom vzťahu je prirodzené, že si donor žiada detailnejšie informácie o organizácii, pri niekoľkoročnej podpore nie sú z pohľadu organizácií potrebné detailné správy a informácie o ich činnosti. Pri nižších sumách grantov by organizácie ocenili nižšiu administratívnu záťaž. Čím väčšiu dôveru si organizácia získava na základe podpory z grantových výziev, tým nižšie administratívne povinnosti by uvítala.
Inovujme procesy Ďalšou témou na diskusiu je príprava grantových textov. Organizácie upozorňujú, že v súčasnosti do tohto procesu vstupuje umelá inteligencia. Významnú rolu zohrávajú marketingové schopnosti aj skúsenosti s predkladaním žiadostí, no to samo osebe nevypovedá o kvalite podávaného projektu. Organizácie riešia dilemu, či pri uchádzaní sa o granty venovať viac pozornosť výberu copywritera. alebo radšej kvalite práce. Odpoveďou by mohlo byť inovovanie procesu, napríklad formou prezentácie žiadostí, ktoré sú aktuálne zväčša v písomnej forme. Organizácie tiež apelujú na zjednodušenie grantového procesu. Privítali by inovatívne uvažovanie pri zadávaní grantu, napr. pri predkladaní formulárov by uvítali dvojkolové podávanie grantu, pričom v prvom kole by išlo o stručné zadefinovanie zámeru projektu spolu s predstavením realizačného tímu. Postupujúce organizácie by obsiažnejšiu verziu predkladali až v druhom kole. Príklady dobrej praxe zo zahraničia zahŕňajú aj väčšiu voľnosť pri nakladaní s poskytnutými finančnými prostriedkami. V slovenských podmienkach je stále nedostatočne zastúpená inštitucionána podpora organizácií, konkrétne ide o položky mzdové náklady organizácií.
Budujme finančne stabilné prostredie Organizácie si uvedomujú zodpovednosť donora pri definovaní zdrojov vyčlenených na granty a na priamu či dlhodobú spoluprácu. Vnímajú to však ako dôležité pre plánovanie svojich aktivít. Organizácie oceňujú, ak ich dobrý donor vníma ako partnerov – odborníkov a odborníčky na témy, ktorým sa venujú, a nie expertov na fundraising. Podporu formou grantových výziev považujú za nestabilný zdroj financovania , čo organizáciám často sťažuje až znemožňuje rozpočtové plánovanie. Prijímatelia môžu počítať so zdrojmi z pravidelne sa opakujúcich grantových výziev, ale to neplatí všeobecne. Organizácie hovoria o tom, že pokiaľ donor poskytuje okrem asignácie aj vlastné zdroje vo forme darov, nejde len o zvýšenie objemu financií, ale aj o výrazne vyšší záujem o danú tému, čo má v očiach organizácií väčší dopad. Zároveň to zvyšuje flexibilitu, keďže nutnosť reportovania niektorých položiek donora voči materskej firme znižuje možnosť využitia zdrojov pre organizáciu.
Dbajme na transparentnosť Donor by mal byť transparentný v komunikácii. Z pohľadu organizácií je nevyhnutné, aby donori transparentne informovali o výške sumy určenej na granty a na priame spolupráce. Je prirodzené, ak sa donor rozhodne dlhodobé partnerstvo po rokoch aj ukončiť, no je dôležité včas komunikovať s podporovanou organizáciou, aby sa na túto zmenu mohla pripraviť. Organizácie ocenia, ak dostanú informácie o chystaných zámeroch v primeranom časovom predstihu tak, aby mali dostatočný časový priestor na diverzifikáciu zdrojov. Organizácie si uvedomujú, že do procesu rozhodovania a komunikácie niekedy vstupujú externé a nepredvídateľné faktory, ako napr. covid, zlé hospodárske výsledky, zdanenie bank a pod. Práve v takýchto situáciách je mimoriadne cenné úsilie donora pri komunikácii rozhodnutia. Pre organizácie je dôležitá spätná väzba – či už po hodnotení grantových výziev, alebo jednotlivých žiadostí o strategickú podporu. Ak aj žiadateľ neuspeje, uvíta informáciu o dôvodoch. Otázku transparentnosti donora (zverejňovanie informácií o fungovaní, podporách, pracovníkoch, komisiách, hodnoteniach atď.) vnímajú zástupcovia organizácií ako samozrejmosť a oceňujú výrazný pozitívny posun v tejto oblasti.
Rozvíjajme osobné kontakty Tak, ako je pre donora dôležité, že na strane podporovanej organizácie má svojho styčného odborníka, ktorému dôveruje aj v personálnej rovine, tak je to dôležité aj pre organizáciu. Dobrý donor berie tento vzťah vážne a nemení strategických ľudí v partnerských vzťahoch, zachováva kontinuitu vo vzťahoch. Dobrý donor si je vedomý aj tohto rozmeru a chce pracovať s profesionálmi, ktorí majú zabezpečené dobré podmienky (expertíza 5-10 rokov, rozumie téme). Mal by mať vyčlenené ľudské kapacity na pokrytie komunikácie s podporenými organizáciami. Organizácie by ocenili aj priame prepojenie s konkrétnym donorom. Pri nadačných fondoch komunikujú len s administrátorom grantu alebo administrátorom ASFIN, a nedarí sa im tak nadväzovať vzťah s donorskou firmou.
Spolupracujme na zviditeľňovaní projektov Organizácie pomenovali ako problematické očakávania v oblasti komunikácie a PR. Pre mnohé organizácie je požiadavka na predloženie zložitého komunikačného plánu projektu kapacitne nerealizovateľná. Organizácie pripomínajú, že kladú dôraz na samotnú realizáciu projektu, menej na jeho komunikáciu. Jedným z riešení by mohla byť aktívna spolupráca s donormi, ktorí sa pri komunikácii podporovaných projektov a organizácií môžu oprieť o profesionálne kapacity a svoje marketingové tímy. Organizácie deklarujú ochotu spolupracovať pri poskytovaní potrebných informácií pre donora na odkomunikovanie podpory. V praxi sa ukázal ako funkčný model, keď samotné firmy prinesú viditeľnosť (recognition) neziskovke, ktorú podporujú, či už formou nominácie na cenu či iného uznania organizácii. Je to aj znak rovnocenného vzťahu medzi firemnou nadáciou alebo nadačným fondom na jednej strane a organizáciou na strane druhej.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Dobrý donor očami občianskej spoločnosti: Toto je osem dôležitých odporúčaní
Osem krokov k lepšej spolupráci donorov a občianskych organizácií je výsledkom dialógu so stakeholdermi, ktorý zorganizovala Nadácia Pontis.
Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) je neformálna platforma, ktorá slúži na rozvoj, kultiváciu a transparentnosť firemného darcovstva a rozvoj firemnej filantropie. Aktuálne ju tvorí 18 členov. Asociácia v roku 2022 prijala Desatoro dobrého donora. Ide o pravidlá, ktorými sa riadia všetci jej členovia pri napĺňaní misie dobrého donora.
Nadácia Pontis ako jeden z administrátorov asociácie zorganizovala stakeholder dialóg s rovnomenným názvom Dobrý donor. Jeho cieľom bolo porozumieť potrebám a výzvam, ktorým čelia podporované organizácie. Členovia ASFIN očakávajú od vypočutia hlasov občianskeho sektora efektívnejšiu spoluprácu pre budúcnosť.
Prvým krokom bol precízny výber mimovládnych neziskových organizácií. Osobného stakeholder dialógu sa zúčastnila skupina trinástich zástupcov a zástupkýň neziskového sektora, pričom ďalších 30 organizácií sa k téme vyjadrilo v dotazníkovej forme. Členovia ASFIN ako donori v súlade so snahou o vytvorenie priestoru na otvorený dialóg neboli účastníkmi osobného stretnutia.
„Chceli sme preskúmať, ako sú vnímané nadácie a nadačné fondy zo strany prijímateľov podpory. V nadväznosti na Desatoro dobrého donora sme sa kľúčovo zamerali na úlohu dobrého donora – čo pre organizácie znamená dobrý donor, čo vnímajú pri súčasnom nastavení ako negatívum, čo ich brzdí pri spolupráci s donormi a, naopak, čo oceňujú,“ objasnila zámer dialógu Radana Deščíková, senior programová manažérka v Nadácii Pontis.
Kľúčová je dôvera
Počas stakeholder dialógu sa organizácie zhodli, že kľúčovým faktorom vzťahu s donorom je dôvera. Pri jej budovaní zohráva rozhodujúcu rolu spoľahlivosť a otvorená komunikácia oboch strán. Prínosné je tiež vzájomné poznanie a prepojenie donora s výsledkom podporenej aktivity, či už ide o kontakt s danou službou, projektom alebo skupinou ľudí.
Organizácie akcentujú, že otvorenosť v komunikácii znamená aj priznať si rezervy aj prípadné nedostatky a transparentne odkomunikovať, čo sa nepodarilo. Zvyšuje to autenticitu a vnáša do vzťahov ľudskosť.
Rovnako si zástupcovia organizácií uvedomujú situáciu donora a zhodujú sa v nevyhnutnosti akceptovať špecifiká súvisiace s podporou.
Výsledkom zrealizovaného stakeholder dialódu je nasledovných osem odporúčaní pre budúce spolupráce na základe podnetov a skúseností organizácií:
Organizácie chápu dobrého donora ako partnera, o ktorého sa dá oprieť. Nejde o technokratický vzťah, ani o biznis model s rolami nadriadeného s podriadeným. Ide o vyrovnaný vzťah, v ktorom dominuje spoločný cieľ, dlhodobosť a efektívna komunikácia. Je to vzťah dopytu a ponuky, kde donor dostáva niečo, čo on sám nie je schopný robiť – spoločenskú zodpovednosť. Na začiatku by mali byť tieto role jasne stanovené, pričom je úlohou neziskových organizácií jasne definovať svoje požiadavky.
V prvom rade je potrebné porozumieť rozdielom medzi firemným a tretím sektorom, ktorý naráža často na problém rešpektu a personálnych kapacít.
Ak hovoríme o vzťahu donor-prijímateľ podpory, organizácie popisujú dva druhy vzťahu – iný je vzťah, keď je organizácia podporená priamo, iný vzťah vzniká u grantistov z výzvy. Pri priamej podpore sa prirodzene vytvára užší a dôvernejší vzťah donora s podporovanou organizáciou. Rovnako ako pri akomkoľvek inom vzťahu, aj tu je kľúčový obojstranný záujem a kultivácia vzťahu.
Pre organizácie je kľúčová dlhodobá podpora, pričom vhodným riešením by bolo aj zmluvné ukotvenie kontinuity. V záujme udržateľnosti aktivít organizácie považujú za veľmi dôležité dlhodobé vzťahy s donormi a privítali by rozloženie podpory na dlhšie obdobie (3 – 5 rokov).
K dobrej spolupráci prispieva prezentácia výsledkov organizácie pred správnou radou nadácie alebo nadačného fondu, z ktorého je podporovaná. Zástupcovia organizácií to chápu ako investíciu.
Organizácie sa zhodujú, že najlepší donor je taký, ktorému ide o výsledky. Preto by uvítali voľnosť v používaní financíí či zmenách rozpočtu.
S témou stabilnej a dlhotrvajúcej spolupráce súvisí aj adekvátne administratívne zaťaženie podporovanej organizácie. Kým pri kratšom vzťahu je prirodzené, že si donor žiada detailnejšie informácie o organizácii, pri niekoľkoročnej podpore nie sú z pohľadu organizácií potrebné detailné správy a informácie o ich činnosti. Pri nižších sumách grantov by organizácie ocenili nižšiu administratívnu záťaž. Čím väčšiu dôveru si organizácia získava na základe podpory z grantových výziev, tým nižšie administratívne povinnosti by uvítala.
Ďalšou témou na diskusiu je príprava grantových textov. Organizácie upozorňujú, že v súčasnosti do tohto procesu vstupuje umelá inteligencia. Významnú rolu zohrávajú marketingové schopnosti aj skúsenosti s predkladaním žiadostí, no to samo osebe nevypovedá o kvalite podávaného projektu. Organizácie riešia dilemu, či pri uchádzaní sa o granty venovať viac pozornosť výberu copywritera. alebo radšej kvalite práce. Odpoveďou by mohlo byť inovovanie procesu, napríklad formou prezentácie žiadostí, ktoré sú aktuálne zväčša v písomnej forme.
Organizácie tiež apelujú na zjednodušenie grantového procesu. Privítali by inovatívne uvažovanie pri zadávaní grantu, napr. pri predkladaní formulárov by uvítali dvojkolové podávanie grantu, pričom v prvom kole by išlo o stručné zadefinovanie zámeru projektu spolu s predstavením realizačného tímu. Postupujúce organizácie by obsiažnejšiu verziu predkladali až v druhom kole.
Príklady dobrej praxe zo zahraničia zahŕňajú aj väčšiu voľnosť pri nakladaní s poskytnutými finančnými prostriedkami. V slovenských podmienkach je stále nedostatočne zastúpená inštitucionána podpora organizácií, konkrétne ide o položky mzdové náklady organizácií.
Organizácie si uvedomujú zodpovednosť donora pri definovaní zdrojov vyčlenených na granty a na priamu či dlhodobú spoluprácu. Vnímajú to však ako dôležité pre plánovanie svojich aktivít. Organizácie oceňujú, ak ich dobrý donor vníma ako partnerov – odborníkov a odborníčky na témy, ktorým sa venujú, a nie expertov na fundraising.
Podporu formou grantových výziev považujú za nestabilný zdroj financovania , čo organizáciám často sťažuje až znemožňuje rozpočtové plánovanie. Prijímatelia môžu počítať so zdrojmi z pravidelne sa opakujúcich grantových výziev, ale to neplatí všeobecne.
Organizácie hovoria o tom, že pokiaľ donor poskytuje okrem asignácie aj vlastné zdroje vo forme darov, nejde len o zvýšenie objemu financií, ale aj o výrazne vyšší záujem o danú tému, čo má v očiach organizácií väčší dopad. Zároveň to zvyšuje flexibilitu, keďže nutnosť reportovania niektorých položiek donora voči materskej firme znižuje možnosť využitia zdrojov pre organizáciu.
Donor by mal byť transparentný v komunikácii. Z pohľadu organizácií je nevyhnutné, aby donori transparentne informovali o výške sumy určenej na granty a na priame spolupráce. Je prirodzené, ak sa donor rozhodne dlhodobé partnerstvo po rokoch aj ukončiť, no je dôležité včas komunikovať s podporovanou organizáciou, aby sa na túto zmenu mohla pripraviť. Organizácie ocenia, ak dostanú informácie o chystaných zámeroch v primeranom časovom predstihu tak, aby mali dostatočný časový priestor na diverzifikáciu zdrojov. Organizácie si uvedomujú, že do procesu rozhodovania a komunikácie niekedy vstupujú externé a nepredvídateľné faktory, ako napr. covid, zlé hospodárske výsledky, zdanenie bank a pod. Práve v takýchto situáciách je mimoriadne cenné úsilie donora pri komunikácii rozhodnutia.
Pre organizácie je dôležitá spätná väzba – či už po hodnotení grantových výziev, alebo jednotlivých žiadostí o strategickú podporu. Ak aj žiadateľ neuspeje, uvíta informáciu o dôvodoch.
Otázku transparentnosti donora (zverejňovanie informácií o fungovaní, podporách, pracovníkoch, komisiách, hodnoteniach atď.) vnímajú zástupcovia organizácií ako samozrejmosť a oceňujú výrazný pozitívny posun v tejto oblasti.
Tak, ako je pre donora dôležité, že na strane podporovanej organizácie má svojho styčného odborníka, ktorému dôveruje aj v personálnej rovine, tak je to dôležité aj pre organizáciu. Dobrý donor berie tento vzťah vážne a nemení strategických ľudí v partnerských vzťahoch, zachováva kontinuitu vo vzťahoch. Dobrý donor si je vedomý aj tohto rozmeru a chce pracovať s profesionálmi, ktorí majú zabezpečené dobré podmienky (expertíza 5-10 rokov, rozumie téme). Mal by mať vyčlenené ľudské kapacity na pokrytie komunikácie s podporenými organizáciami.
Organizácie by ocenili aj priame prepojenie s konkrétnym donorom. Pri nadačných fondoch komunikujú len s administrátorom grantu alebo administrátorom ASFIN, a nedarí sa im tak nadväzovať vzťah s donorskou firmou.
Organizácie pomenovali ako problematické očakávania v oblasti komunikácie a PR. Pre mnohé organizácie je požiadavka na predloženie zložitého komunikačného plánu projektu kapacitne nerealizovateľná. Organizácie pripomínajú, že kladú dôraz na samotnú realizáciu projektu, menej na jeho komunikáciu. Jedným z riešení by mohla byť aktívna spolupráca s donormi, ktorí sa pri komunikácii podporovaných projektov a organizácií môžu oprieť o profesionálne kapacity a svoje marketingové tímy. Organizácie deklarujú ochotu spolupracovať pri poskytovaní potrebných informácií pre donora na odkomunikovanie podpory.
V praxi sa ukázal ako funkčný model, keď samotné firmy prinesú viditeľnosť (recognition) neziskovke, ktorú podporujú, či už formou nominácie na cenu či iného uznania organizácii. Je to aj znak rovnocenného vzťahu medzi firemnou nadáciou alebo nadačným fondom na jednej strane a organizáciou na strane druhej.
Stiahnite si Desatoro dobrého donora.