Ako transformovať firemnú nadáciu? Ako viac nadchnúť vedenie firmy pre filantropiu? Aj o tom sme diskutovali v symbolický dátum 11. 11. 2024 na jedenástom výročnom stretnutí Asociácie firemných nadácií a fondov spojenom s valným zhromaždením. Okrem prezentácie činnosti za uplynulý rok sme hovorili aj o riešeniach nových výziev pre firemnú filantropiu.
Členov a členky platformy privítala v priestoroch Slovenskej sporiteľne predsedníčka ASFIN Tatiana Švrčková. „Spolupráca firemných nadácií má obrovský význam. Spoločne dokážeme prinášať väčší dopad pre naše komunity. Zdieľaním skúseností a inovácií podporujeme občiansku spoločnosť a prispievame k dlhodobým pozitívnym zmenám,“ povedala na úvod predsedníčka asociácie.
Valné zhromaždenie viedla Petra Luptáková z Nadácie Pontis, ktorá predstavila zúčastneným odpočet aktivít za rok 2024. Odprezentovala tak napríklad aj výsledky iniciatívy 2 % – Pomáhame spolu, ktorá celoročne obraňovala systém daňovej asignácie a chránila tak najzraniteľnejšie skupiny konečných príjemcov týchto zdrojov. Jej súčasťou je aj webová stránka pomahamespolu.sk, ktorá ponúka všetky relevantné informácie na tému 2 %. Okrem iného tu bolo zverejnených 118 príbehov reálnej pomoci, ktorú vedeli cieľovým skupinám poskytnúť neziskové organizácie práve vďaka daňovej asignácie.
Iniciatíve sa podarilo zjednotiť tretí sektor s firmami a spoločne naplniť ich hlavný cieľ – zachovať mechanizmus daňovej asignácie a naďalej vďaka nemu pomáhať tým najzraniteľnejším. „Aj keď sa nám momentálne podarilo 2 % zachrániť, konsolidácia bude pravdepodobne pokračovať,“ pridala k téme T. Švrčková.
Plány na nasledujúci rok potom predstavila Zuzana Thullnerová, riaditeľka Centra pre filantropiu, ktoré bude najbližšie obdobie administrovať platformu ASFIN.
Čo firmám priniesli nové ESG povinnosti?
Súčasťou podujatia bol workshop na tému ESG a firemná filantropia. Ivana Vagaská z Nadácie Pontis vo svojej prezentácii upozornila na nejednotnosť v interpretácii pojmov CSR a ESG. „CSR si mnohí mylne spájajú iba s aktivitami na podporu komunity, ide však o širší koncept, ktorý by mal byť previazaný s každodennými činnosťami firmy,“ uviedla. Pravdou však je, že pojem CSR je čoraz viac nahrádzaný pojmom ESG. „Ten hlavný rozdiel medzi týmito pojmami nie je obsahový, ale spočíva v tom, že zatiaľ čo CSR zahŕňalo dobrovoľné aktivity realizované nad rámec zákona, ESG v sebe zahŕňa legislatívne povinnosti. ESG by sme však mali vnímať širšie ako len povinné výkazníctvo,“ doplnila I. Vagaská.
V rámci workshopu zdieľali hostky a hostia to, aký vplyv má implementácia ESG na činnosť ich nadácií a nadačných fondov aj to, akým spôsobom plánujú svoje filantropické aktivity vykazovať.
Skúsenosti firemných nadácií a oddelení spoločenskej zodpovednosti firiem sa pri tejto téme líšia. Kým niektorí hovoria o fatálnych dopadoch zavedenia ESG na ich dobročinné aktivity, iní veľké zmeny zatiaľ nepocítili. Pomáha najmä spolupráca s vedením a ďalšími partnermi.
Čím presvedčiť vedenie, aby firma s filantropiou neprestávala?
Účastníčky a účastníci workshopu tiež spoločne hľadali odpoveď na otázku, ako motivovať vedenie firmy k realizácii filantropických aktivít, aj keď sú nad rámec legislatívnych ESG povinností. Zhodli sa, že pre riaditeľov a riaditeľky firiem je dôležité, aký obraz o sebe spoločnosť vytvára a že silné firmy majú veľký vplyv na celkovú kultúru pomáhania.
„Pri prezentácii dôvodov, prečo pokračovať v dobročinných aktivitách, pripomíname vedeniu aj to, že chceme byť seriózny partner tretieho sektora a nerušiť spolupráce aj v ťažkých časoch,“ hovorí Lenka Paulíny z Nadácie Slovenskej sporiteľne.
Správkyňa Nadácie ESET Lucia Marková zase vyzdvihuje prepojenie celkovej vízie firmy s jej dobročinnými aktivitami: „Jedným z riešení pri hľadaní kľúčových oblastí pomoci môže byť aj odpoveď na otázku, kam sa chce firma pozicionovať. Ak sa firma vidí napríklad ako hráč vo vzdelávaní, môže si v rámci ESG aktivít vychovávať nových zamestnancov.“
Ako na transformáciu firemnej nadácie?
O svoje skúsenosti na tému prepracovania základného konceptu firemnej nadácie sa s nami podelila Lenka Michálik Holešová, správkyňa Nadácie Volkswagen Slovakia. Nadácia vznikla v roku 2008 a je jednou z najväčších firemných nadácií na Slovensku. Podľa L. Michálik Holešovej však mala nevyužitý potenciál. „Iniciatíva na zmenu prišla zdola,“ opisuje situáciu vo firme.
Prvým krokom v procese zmeny bol dialóg so stakeholdermi. Ten je bežnou súčasťou tvorby nadačnej stratégie, no vyjsť v ústrety všetkým zapojeným stranám býva náročné. Po rozhovoroch vznikol základný koncept, ktorý vzišiel z výsledkov diskusie a s ktorým pomáhala Volkswagenu aj Nadácia Pontis.
Súčasťou nadačnej stratégie je spolupráca s neziskovým sektorom na podpore jednotlivých projektov. Občianske organizácie majú totiž lepší prehľad o konkrétnych oblastiach pomoci, keďže sa im venujú na dennej báze. Nadácia Volkswagen zároveň kladie dôraz aj na zapájanie externých odborníkov a odborníčok, ktorí prinášajú expertný a nezávislý pohľad na jednotlivé nosné témy.
Meranie dopadu ako nevyhnutná súčasť stratégie
Pri samotnom nastavovaní tém je dôležité myslieť na systémovosť riešení. Môže pritom ísť o oblasti, ktoré vyžadujú dlhodobejšie či rizikovejšie projekty, no vo finále prinesú rozsiahle a efektívne zmeny. „Chceli sme systémové riešenia, ktoré síce trvajú dlhšie, no majú dopad,“ vysvetľuje L. Michálik Holešová.
Dôležité je však nájsť kritériá, podľa ktorých bude nadácia merať dopady svojej činnosti. Treba však predísť tomu, aby finančné aj ľudské kapacity určené na monitoring dopadu neprevyšovali náklady na samotné dobročinné aktivity.
Nakoniec zdôraznila L. Michálik Holešová aj významný prínos partnerov a podporovateľov nadácie. V rámci spolupráce sa zameriavala na hľadanie najskúsenejších a najrelevantnejších odborníkov na nadačný sektor. „Expertná spolupráca však prináša aj výraznú pluralitu relevantných názorov a výzva môže nastať pri hľadaní kompromisu medzi nimi,“ zhrnula.
Na záver stretnutia udeľovala Nadácia Pontis členským firmám a nadáciám Certifikáty transparentnej firemnej nadácie a nadačného fondu za rok 2023. Tie sú zárukou prehľadného hospodárenia s darmi a financiami, ktoré mali nadácie a fondy k dispozícii. Certifikát obdržalo všetkých 18 členských subjektov.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Výročné stretnutie platformy ASFIN otvorilo otázku nových výziev firemnej filantropie
Ako transformovať firemnú nadáciu? Ako viac nadchnúť vedenie firmy pre filantropiu? Aj o tom sme diskutovali v symbolický dátum 11. 11. 2024 na jedenástom výročnom stretnutí Asociácie firemných nadácií a fondov spojenom s valným zhromaždením. Okrem prezentácie činnosti za uplynulý rok sme hovorili aj o riešeniach nových výziev pre firemnú filantropiu.
Členov a členky platformy privítala v priestoroch Slovenskej sporiteľne predsedníčka ASFIN Tatiana Švrčková. „Spolupráca firemných nadácií má obrovský význam. Spoločne dokážeme prinášať väčší dopad pre naše komunity. Zdieľaním skúseností a inovácií podporujeme občiansku spoločnosť a prispievame k dlhodobým pozitívnym zmenám,“ povedala na úvod predsedníčka asociácie.
Valné zhromaždenie viedla Petra Luptáková z Nadácie Pontis, ktorá predstavila zúčastneným odpočet aktivít za rok 2024. Odprezentovala tak napríklad aj výsledky iniciatívy 2 % – Pomáhame spolu, ktorá celoročne obraňovala systém daňovej asignácie a chránila tak najzraniteľnejšie skupiny konečných príjemcov týchto zdrojov. Jej súčasťou je aj webová stránka pomahamespolu.sk, ktorá ponúka všetky relevantné informácie na tému 2 %. Okrem iného tu bolo zverejnených 118 príbehov reálnej pomoci, ktorú vedeli cieľovým skupinám poskytnúť neziskové organizácie práve vďaka daňovej asignácie.
Iniciatíve sa podarilo zjednotiť tretí sektor s firmami a spoločne naplniť ich hlavný cieľ – zachovať mechanizmus daňovej asignácie a naďalej vďaka nemu pomáhať tým najzraniteľnejším. „Aj keď sa nám momentálne podarilo 2 % zachrániť, konsolidácia bude pravdepodobne pokračovať,“ pridala k téme T. Švrčková.
Plány na nasledujúci rok potom predstavila Zuzana Thullnerová, riaditeľka Centra pre filantropiu, ktoré bude najbližšie obdobie administrovať platformu ASFIN.
Čo firmám priniesli nové ESG povinnosti?
Súčasťou podujatia bol workshop na tému ESG a firemná filantropia. Ivana Vagaská z Nadácie Pontis vo svojej prezentácii upozornila na nejednotnosť v interpretácii pojmov CSR a ESG. „CSR si mnohí mylne spájajú iba s aktivitami na podporu komunity, ide však o širší koncept, ktorý by mal byť previazaný s každodennými činnosťami firmy,“ uviedla. Pravdou však je, že pojem CSR je čoraz viac nahrádzaný pojmom ESG. „Ten hlavný rozdiel medzi týmito pojmami nie je obsahový, ale spočíva v tom, že zatiaľ čo CSR zahŕňalo dobrovoľné aktivity realizované nad rámec zákona, ESG v sebe zahŕňa legislatívne povinnosti. ESG by sme však mali vnímať širšie ako len povinné výkazníctvo,“ doplnila I. Vagaská.
V rámci workshopu zdieľali hostky a hostia to, aký vplyv má implementácia ESG na činnosť ich nadácií a nadačných fondov aj to, akým spôsobom plánujú svoje filantropické aktivity vykazovať.
Skúsenosti firemných nadácií a oddelení spoločenskej zodpovednosti firiem sa pri tejto téme líšia. Kým niektorí hovoria o fatálnych dopadoch zavedenia ESG na ich dobročinné aktivity, iní veľké zmeny zatiaľ nepocítili. Pomáha najmä spolupráca s vedením a ďalšími partnermi.
Čím presvedčiť vedenie, aby firma s filantropiou neprestávala?
Účastníčky a účastníci workshopu tiež spoločne hľadali odpoveď na otázku, ako motivovať vedenie firmy k realizácii filantropických aktivít, aj keď sú nad rámec legislatívnych ESG povinností. Zhodli sa, že pre riaditeľov a riaditeľky firiem je dôležité, aký obraz o sebe spoločnosť vytvára a že silné firmy majú veľký vplyv na celkovú kultúru pomáhania.
„Pri prezentácii dôvodov, prečo pokračovať v dobročinných aktivitách, pripomíname vedeniu aj to, že chceme byť seriózny partner tretieho sektora a nerušiť spolupráce aj v ťažkých časoch,“ hovorí Lenka Paulíny z Nadácie Slovenskej sporiteľne.
Správkyňa Nadácie ESET Lucia Marková zase vyzdvihuje prepojenie celkovej vízie firmy s jej dobročinnými aktivitami: „Jedným z riešení pri hľadaní kľúčových oblastí pomoci môže byť aj odpoveď na otázku, kam sa chce firma pozicionovať. Ak sa firma vidí napríklad ako hráč vo vzdelávaní, môže si v rámci ESG aktivít vychovávať nových zamestnancov.“
Ako na transformáciu firemnej nadácie?
O svoje skúsenosti na tému prepracovania základného konceptu firemnej nadácie sa s nami podelila Lenka Michálik Holešová, správkyňa Nadácie Volkswagen Slovakia. Nadácia vznikla v roku 2008 a je jednou z najväčších firemných nadácií na Slovensku. Podľa L. Michálik Holešovej však mala nevyužitý potenciál. „Iniciatíva na zmenu prišla zdola,“ opisuje situáciu vo firme.
Prvým krokom v procese zmeny bol dialóg so stakeholdermi. Ten je bežnou súčasťou tvorby nadačnej stratégie, no vyjsť v ústrety všetkým zapojeným stranám býva náročné. Po rozhovoroch vznikol základný koncept, ktorý vzišiel z výsledkov diskusie a s ktorým pomáhala Volkswagenu aj Nadácia Pontis.
Súčasťou nadačnej stratégie je spolupráca s neziskovým sektorom na podpore jednotlivých projektov. Občianske organizácie majú totiž lepší prehľad o konkrétnych oblastiach pomoci, keďže sa im venujú na dennej báze. Nadácia Volkswagen zároveň kladie dôraz aj na zapájanie externých odborníkov a odborníčok, ktorí prinášajú expertný a nezávislý pohľad na jednotlivé nosné témy.
Meranie dopadu ako nevyhnutná súčasť stratégie
Pri samotnom nastavovaní tém je dôležité myslieť na systémovosť riešení. Môže pritom ísť o oblasti, ktoré vyžadujú dlhodobejšie či rizikovejšie projekty, no vo finále prinesú rozsiahle a efektívne zmeny. „Chceli sme systémové riešenia, ktoré síce trvajú dlhšie, no majú dopad,“ vysvetľuje L. Michálik Holešová.
Dôležité je však nájsť kritériá, podľa ktorých bude nadácia merať dopady svojej činnosti. Treba však predísť tomu, aby finančné aj ľudské kapacity určené na monitoring dopadu neprevyšovali náklady na samotné dobročinné aktivity.
Nakoniec zdôraznila L. Michálik Holešová aj významný prínos partnerov a podporovateľov nadácie. V rámci spolupráce sa zameriavala na hľadanie najskúsenejších a najrelevantnejších odborníkov na nadačný sektor. „Expertná spolupráca však prináša aj výraznú pluralitu relevantných názorov a výzva môže nastať pri hľadaní kompromisu medzi nimi,“ zhrnula.
Na záver stretnutia udeľovala Nadácia Pontis členským firmám a nadáciám Certifikáty transparentnej firemnej nadácie a nadačného fondu za rok 2023. Tie sú zárukou prehľadného hospodárenia s darmi a financiami, ktoré mali nadácie a fondy k dispozícii. Certifikát obdržalo všetkých 18 členských subjektov.